Zákon o zahraničných Maďaroch patrí medzi najžeravejšie politické témy posledných týždňov. Môj príspevok sa pokúsi priblížiť postoje tej skupiny obyvatežov Slovenska, ktorej sa zákon bytostne týka, teda občanov maďarskej národnosti. Všetky uvedené údaje pochádzajú zo sociologického výskumu, ktorý sme realizovali v júni 2001. Výberový súbor sa skladal z 800 dospelých Maďarov. Ich zloženie reprezentovalo štruktúru dospelých občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti podža pohlavia, veku, vzdelania, krajov, regiónov a vežkostnej skupiny obcí.

V čase výskumu 72 % opýtaných vedelo o existencii zákona o zahraničných Maďaroch (ďalej: zákon). Svoje informácie o zákone čerpali predovšetkým z médií: 40 % respondentov z maďarskej televízie, 30 % z domácich maďarských médií a 9,2 % zo slovenských médií. Zmysel zákona vyjadrili slovami: znamená pomoc pre zahraničných Maďarov (43 %), zahraničným Maďarom poskytne v Maďarsku väčšie výhody ako iným zahraničným občanom (24 %), zahraničným Maďarom ponúka rovnaké práva ako občanom Maďarska (11 %), umožňuje dodržiavanie menšinových práv, umožňuje dvojité štátne občianstvo, obmedzí vysťahovanie do Maďarska, spomalí proces asimilácie, umožní vožný pohyb medzi dvomi štátmi.

Potrebujú slovenskí Maďari tento zákon? Odpovede (graf č. 1) svedčia o tom, že 4 % respondentov pokladajú zákon za zbytočný, 29 % nevedelo odpovedať a dve tretiny respondentov označujú zákon za potrebný, hoci nie v rovnakom zmysle. Podža 46 % je zákon za každých okolností vežmi potrebný. Stanoviská – v súčasnosti nie je až taký potrebný, ale v budúcnosti ešte môže byť (14 %) a teraz je potrebný, ale v budúcnosti už nebude (7 %) súvisia s medzinárodným postavením Slovenska a Maďarska, najmä s ich integráciou do Európskej únie. Prvé stanovisko vyjadruje mienku, že zákon by mohol byť dôležitý v situácii, keď sa Maďarsko skôr stane členom EÚ ako Slovensko. V druhom prípade ide o to, že podža opýtaných je zákon potrebný iba dovtedy, kým sa obidva štáty nezačlenia do EÚ. Názor, že zákon je za každých okolností vežmi potrebný, zdiežajú predovšetkým respondenti s vyšším školským vzdelaním (61,3 % vysokoškolsky vzdelaných oproti 40 % respondentov so základným vzdelaním) a opýtaní žijúci v regióne západného Slovenska (50 % oproti 37 % odpovedajúcich zo stredného a východného Slovenska). (Graf č. 1)

Ďalšia otázka bola zameraná na záujem respondentov o maďarský preukaz. 45 % opýtaných by chcelo preukaz, 44 % bolo nerozhodných a 11 % uviedlo, že ho nechcú. Respondenti mladšej a strednej vekovej kategórie mali väčší záujem o preukaz ako starší (50 % oproti 35 %). Z hžadiska školského vzdelania platí, že čím vyššie školské vzdelanie, tým väčší záujem o preukaz. Aj obyvatelia miest (52 %) sú v tejto súvislosti viac zainteresovaní ako obyvatelia dedín (35,5 %). Najmenší záujem sme zaregistrovali u obyvatežov stredného Slovenska.

O názoroch na to, kto je kompetentný rozhodnúť, či žiadatež môže dostať maďarský preukaz, alebo nie, vypovedá graf č. 2.

Pri posúdení tejto otázky okrem vzdelania respondentov a ich príslušnosti k jednotlivým regiónom vystupuje do popredia ďalší faktor – pohlavie. Oproti mužom ženy štvornásobne uprednostňujú kompetenciu maďarských politikov na Slovensku vo veci vydávania preukazov. To isté platí aj pre respondentov so základným vzdelaním. So zvyšovaním školského vzdelania narastá podiel tých odpovedajúcich, ktorí sú za nezávislú komisiu alebo za organizáciu slovenských Maďarov, a klesá podiel uprednostňujúcich maďarské vežvyslanectvo a Maďarsko. Aj medzi príslušníkmi regiónov badať rozdiely. Respondenti zo západného Slovenska preferujú skôr domácu maďarskú a nezávislú inštitúciu, kým respondenti z východného Slovenska komisiu priamo v Maďarsku.

Na záver niekožko údajov o možných následkoch zákona. Zaujímalo nás, ako bude vplývať zákon na vzťahy Slovenska a Maďarska, na vzťahy Slovákov a slovenských Maďarov a na vzťahy slovenských Maďarov a Maďarov v MR (graf č. 3). Takmer 30 % respondentov nevedelo posúdiť vývoj týchto vzťahov. Väčšina ostatných respondentov nepočíta so zmenami, a čo sa týka zlepšenia alebo zhoršenia vzťahov, nie je celkom jedno, o ktorú oblasť vzťahov ide. Vzťahy medzi dvomi krajinami sa podža výskumu nezmenia (30,1 %), zhoršia sa (27,1 %) a najmenej respondentov preferovalo názor, že sa pravdepodobne zlepšia (13,2 %). Vzťahy medzi Slovákmi a slovenskými Maďarmi sa s najväčšou pravdepodobnosťou zhoršia (34,5 %), nezmenia sa (32%) a najmenej respondentov očakáva, že sa zlepšia (6,4 %). Vzťahy medzi slovenskými Maďarmi a Maďarmi v MR sa nezmenia (33,9 %), zlepšia sa (25,5 %) a v najmenšej miere sa zhoršia (12,3 %).

http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=211070