Dňa 22. mája 2014 sa v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia s názvom Holokaust na území dnešného južného Slovenska.Organizátormi podujatia boli Fórum inštitút pre výskum menšín v Šamoríne, spolu so Štátnou vedeckou knižnicou v Košiciach a Veľvyslanectvo Maďarska v Slovenskej republike. Deň pred konaním konferencie sa uskutočnilo odhalenie pamätnej tabule obetiam holokaustu, ktoré boli cez Košice deportované do Auschwitz-Birkenau. V priestoroch Štátnej vedeckej knižnice sa taktiež uskutočnila prezentácia knihy Mikuláša Gaška: Nad úkrytom. Spomienky košického advokáta.. Holokaust na území Slovenskej republiky patrí medzi tie témy, ktoré sú spracované pomerne podrobne. Avšak výskum územia, ktoré pripadlo po prvej Viedenskej arbitráži Maďarsku, značne zaostáva, ako na slovenskej strane, tak aj na maďarskej. Dôvodom nezáujmu o túto problematiku môže byť neznalosť maďarského jazyka u slovenských historikov skúmajúcich holokaust, u maďarskej historickej obce môže byť dôvodom nezáujmu fakt, že ide o územie, ktoré už nie je súčasťou Maďarska. A tak možno iba pozitívne hodnotiť snahu organizátorov usporiadať vedeckú konferenciu k takmer nepreskúmanej problematike. Pozitívne ju určite hodnotí aj laická verejnosť, ktorá sa v hojnom počte zúčastnila na konferencii. Po slávnostnom otvorení konferencie riaditeľom Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach Jánom Gašparom a Zsuzsannou Lampl z Fórum inštitút pre výskum menšín v Šamoríne v prvom bloku vystúpili Szabolcs Szita s príspevkom Deportácia vidieckeho židovstva, s dôrazom na arbitrážne územie, Eduard Nižňanský s prednáškou Deportácie Židov zo Slovenska v novembri 1938 a židovské tábory v „krajine nikoho“ na česko-slovensko-maďarských hraniciacha Attila Simon s príspevkom Pod dvojitým tlakom. Židia na južnom Slovensku medzi Trianonom a Osvienčimom. V ďalšom bloku odzneli príspevky: Martiny Fiamovej „Riešenie židovského problému“ v novembri 1938 – deportácie Židov a ich realizácia v okresoch Slovenska; Ilony L. Juhász Pomníky pre obete holokaustu na južnom Slovensku; Pavla Salamona Košice a deportácie Židov v roku 1944. V záverečnom bloku odzneli referáty Tomáša Langa Osud novozámockých Židov; Puntigána Józsefa Osud novohradského židovského obyvateľstva; Miroslava Michelu Osud komárňanskej židovskej komunity v období rokov 1938 – 1945 a Attilu Bakiho Židia v tekovsko-hontianskej župe z aspektu týždenníka Bars-Hont. Časť príspevkov bola prednášaná v slovenskom jazyku, časť v maďarskom jazyku. Pozitívnou stránkou tejto konferencie bolo, že ponúkala aj simultánne tlmočenie, čo na konferencii s medzinárodnou účasťou nebýva vždy zvykom. Tlmočenie tak umožnilo účastníkom pozorne si vypočuť príspevky aj v prípade, že nerozumeli niektorému z jazykov. Za negatívum možno považovať zaradenie diskusie k jednotlivým príspevkom až na samý záver konferencie. Predsa len, nie všetci účastníci mali možnosť stráviť na konferencii celý deň a vyjadrovať sa k príspevkom až niekoľko hodín po ich odznení. Navyše, vzhľadom na počet účastníkov, časový priestor na diskusiu po každom bloku určite bol. Javom, ktorý je pre zmenu typický pre konferencie, bolo prekračovanie časového limitu, určeného pre príspevky, či absolútne vybočenie od témy príspevku. Takto to urobil napr. aj Pavol Salamon, vystupujúci s príspevkom Košice a deportácie Židov v roku 1944,ktorý si neodpustil kritiku nezáujmu o holokaust na južnom Slovensku. Jeho podnet bol určite zaujímavý, avšak mohol ho prezentovať napr. v rámci diskusie po skončení posledného bloku. V dôsledku tohto kritického vstupu sa účastníci konferencie dozvedeli veľmi málo, resp. takmer skoro nič o deportácii košických Židov. Keďže holokaust na južnom Slovensku je pomerne neprebádaná téma, väčšina príspevkov priniesla množstvo doteraz neznámych poznatkov či nový pohľad na už známe historické fakty. Spomínaná diskusia, zaradená až na samý záver konferencie, však nebola diskusiou v pravom slova zmysle, ale išlo skôr o prezentovanie osobných zážitkov z obdobia deportácie košických Židov, či informovanie o zbierke na pamätník deportovaným košickým Židom. A tak bola laická verejnosť ukrátená o odbornú diskusiu medzi historikmi, ktorá by bola určite prínosom pre toto podujatie. Medzinárodnú konferenciu Holokaust na území dnešného južného Slovenska však aj napriek spomenutým nedostatkom môžeme považovať za prínosnú a konštatovať, že splnila svoj cieľ. Referáty, ktoré prejdú recenzným konaním, sa stanú súčasťou konferenčného zborníka.

Podrobnejšie informácie o konferencii nájdete na: https://wp-foruminst.s3.eu-central-1.amazonaws.com/wp-content/uploads/2014/05/15153020/holokaust_meghivo_pozvanka_konferencia_2014.pdf